And so the story goes...dadidadida

Autor: Martin Smetrik | 11.4.2006 o 11:22 | Karma článku: 3,84 | Prečítané:  790x

Niekoľko ľudí mi napísalo, že ak niečo aj napíšem, je to negatívne naladené. Neviem, čo na to povedať...snažím sa písať to, čo miestami cítim. Aj keď sa snažím, nejako sa tie veci okolo mňa končia zle. Problém je v tom, že v momente, keď skáčem do vody, nemôžem tušiť, či v tej vode budem vedieť aj plávať.

Kamarát mi povedal, že nikto nikdy nesľuboval, že život bude fér. Je to pravda, nikto mi to nikdy nesľúbil. Plne súhlasím, život nie je nefér...život je na hovno - aspoň keď sa snažím na svet dívať mojimi očami. Niekedy mám pocit, že sa so mnou niekto hrá. Sem-tam mi predhodí niečo dobré, aby som na krátku dobu získal chabý pocit, že veci okolo mňa môžu byť aj fajn. Po čase to všetko končí a všetko sa veľkým oblúkom vráti na začiatok. Aj ten nádejný čas končí predčasne a nikam nevedú. Nech je to na začiatku akokoľvek dobré, vždy to končí rovnako bez ohľadu na to, čo do toho vložím.

Sám už dlhšiu dobu rozmýšľam, čím to je a napadajú ma len dve veci:
1. Som idiot, ktorí si nevie nájsť nikoho normálneho a ak si aj nájde, tak to sám pokazí a tak ma to núti priznať, že chyba je vo mne. To by som dokázal uznať a konštatovať, že život je fér a každý si zaslúži to, čo má. Na základe skúseností však musím konštatovať, že život je nefér a tak túto možnosť v plnej miere zamietam. (a tiež preto, že som egoista, narcista a veľa iných vecí, vďaka ktorým nevidím, kde vlastne robím chybu :-). )

2. V minulom živote som bol buď strašná kurva a tak sami celá tá zlá karma vracia práve teraz. Alebo som možno bol homofób v maximálnej možnej miere a práve tá vyššia mocnosť, ktorá má na starosti riadenie osudu všekých buzien sa mi to týmto spôsobom snaží vrátiť. Túto vyššiu si predstavujem ako nejakého malého panáčika, ktorý si sedí vysoko v nebi na svojom obláčiku svojimi šípkami si hádže do mojej fotky, ktorú používa ako terč... (samozrejme, šípky, ktorými hádže, sú ružové :-) ). V jemnom vánku mu veje jeho boa len tak jemne otočené okolo krku a škodoradostne sa zasmeje zakaždým, keď ma tou šípkou trafí. A zatiaľ ten hajzlík hádže dosť presne... Asi by som si ho mal niečim udobriť a obetovať mu nejakú heterosexuálnu pannu, verim, ze nájsť pannu v dnešnej dobe nebude azda ťažke...síce bude mať asi tak maximálne 6 až 8 rokov, ale stále to bude vhodná obeta bôžikovi... v tom prípade sa však na mňa nahnevá ten bôžik, ktorý riadi osud všetkých heterákov... aj keď po pravde, ten na mna asi veľký dosah mať nebude :-)...

Na záver. Je mi ľúto, ak má niekto pocit, že píšem len o negatívnych veciach. Ospravedlňujem sa, momentálne skutočne nemám príliš veľa pozitívnych nálad, vďaka ktorým sa môžem ráno usmievať. Skúste mi niekoho, s kým budem šťastný a ja sľubujem, že ak budem mať popri ňom čas aj na písanie, všetko v článkoch sa bude končiť šťastne, až kým všetci nepomrieme...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kočner sa aj z väzby zbavuje majetku, založil osem bytov v Bratislave

Vo štvrtok bude súd rozhodovať, či vo väzbe ostane.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kto sa najmenej teší na Kosíkov návrat na Slovensko

Kosík chce vypovedať o únose aj Lexovi.

Komentár Zuzany Kepplovej

Nie, OSN nemôže napísať, že migrácia sa zakazuje

Nech sa páči, pán Lajčák, vysvetľovať globálny kompakt kolegom aj voličom.


Už ste čítali?